smalt
Smalt alebo email (iné názvy: glazúra, poleva, glieda) je ochranný a/alebo ozdobný sklovitý povlak, nanášaný v roztavenom stave, na umeleckých alebo spotrebných predmetoch:
- z kovu (napr. na hrncoch, tabuliach s názvami ulíc, bojleroch, okrasných umyvadlách),
- z keramického materiálu (pozri glazúra (keramika)),
- zo skla (emailové sklo)
- alebo zriedkava z kameňa.
Podrobnosti o definícii a názvoch pozri nižšie.
Nanášanie smaltu (emailu) sa nazýva smaltování. Umelecký odbor zaoberajúci se nanášením emailu se nazývá emailérství.
Definice a názvy
Email (iné názvy: smalt, glazúra, poleva, glieda) je v širším významu sklovitý (sklený alebo čiastočne kryštalický) povlak (spravidla farbený oxidmi kovov) na umeleckých alebo spotrebných (či technických) predmetoch z kovu, keramického materiálu, skla alebo zriedkava z kameňa, nanášaný roztavený a slúžiaci na účely ozdoby a/alebo zlepšenia úžitkových vlastností a/alebo ochrany. V oblasti umenia je to aj umelecká technika spočívajúca v nanášaní tohto povlaku.
V užších významoch sa niekedy uvedenými piatimi možnými označeniami (email, smalt, glazúra, poleva, glieda) označuje buď (i) len vyššie spomínaný povlak na umeleckých predmetoch (a umelecká technika) alebo (ii) len na spotrebných (či technických) predmetoch (zejména z kovu alebo keramiky alebo len z kovu) alebo (iii) len na kove alebo (iv) len na keramickom materiáli. Často sa však pre tieto jednotlivé užšie významy (i až iv) uprednostňujú určité konkrétne názvy z vyššie uvedenej pätice synoným; konkrétne: Email v širšom význame na umeleckých predmetoch a ako umelecká technika sa najčastejšie označuje názvom email, pričom možno poznamenať, že do konca 19. storočia sa email v širšom význame vyskytoval len na umeleckých predmetoch. Naopak, na spotrebných (či technických) predmetoch (zejména z kovu alebo keramických materiálov) sa email v širšom význame najčastejšie označuje názvom smalt (ale niektorí autori tu uprednostňujú obmedziť slovo smalt na kovové spotrebné predmety), pričom možno poznamenať, že emailované spotrebné predmety existujú prakticky až od konca 19. storočia. Ďalšia možnost je uprednostňovať označenie smalt pre email v širšom význame na akýchkoľvek kovových predmetoch, označenie glazúra či glieda pre email v širšom význame na keramických predmetoch a označenie email pre email v širšom význame na skle. Šalingovci (napr. v Stavebníckom náučnom slovníku a Veľkom slovníku cudzích slov) a aj niektoré iné zdroje zastávali (-jú) názor, že sa slovo email ako označenie pre to, čo je predmetom tohto článku, vůbec nemá používať (je teda nesprávne), a namiesto neho sa majú používať názvy smalt pre kovové predmety a glazúra pre keramické predmety (iné materiály a umelecká sféra zostávajú otvorenou otázkou).
Email na kovoch (smalt)[28][upravit | upravit zdroj]
Charakteristika[upravit | upravit zdroj]
Smalt je kremičitá tavenina príbuzná sklu, ale aj porcelánu, ktorá vytvorí na kove celistvý ochranný povlak hladkého a lesklého charakteru. Teplotou výpalu v peci je presne na rozhraní skla a porcelánu. Aj keď je smalt krehký, dokáže bez zmeny farby aj lesku prečkať stovky rokov. Dodnes sa vyrábajú smaltované cedule pre označenie ulíc a čísiel domov.
Pôvodne sa smaltovanie používalo predovšetkým ako zdobiaci prvok na šperkoch, později prešlo aj ako povrchová úprava kovov liatin, plechov, ktoré tak boli chránené proti korózii a poveternostným vplyvom.
Dejiny
Technológia smaltovania bola už používaná v starovekých krajinách ďalekého východu (Japonsko, India, Čína a v Egypte). Výraznejší zlom v použití smaltu nastal v období Byzancie, kedy sa ním zdobili reliéfy z kovov. V 5. až 7. storočí po Kr. technológia smaltovania bola prenesená aj do Európy. [27]
Smalt ako povrchová úprava kovov sa používa od 19. storočia (zejména od 2. polovice 19. storočia). Smaltovali sa nejprve železné nádoby na vodu, potom aj pekáče, vedierka a aj celé liatinové vane na kúpanie. Smaltované nádoby odolávali hrdzi a bolo možné ich keramickými farbami zdobiť.
Na nanášanie smaltu sa používalo sypanie suchého smaltu sitkom alebo později máčanie v mokrej smaltovej kaši, čo bol vlastne vírený smaltový púder vo vode. Smalt sa potom pred vypálením musel starostlivo vysušiť. Teplota pre vypaľovanie smaltu na kov leží medzi 750 – 850° C a jej působení je velmi krátke. Teplota vypaľovania keramických farbítok do smaltu je medzi 700 – 750° C.